Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
vyklonená z času
-
sníval sa mi môj najstarší
niesla som ho v koši
ako Mojžiša položila na vodu
ani šplechot nezobudil líčka
červeno vytŕčali nad hladinu chvíľami
sa strácal
bez paniky
som hľadela ako sa vzdiaľuje a potom
znenazdajky ako to v snoch býva
vkročila za ním do ľadového prúdu
až ma lono rozbolelo
-
-
ticho
na chrbte
zízam na prázdne bielo na strope
naliehavou túžbou
pritískam tuho obe dlane na to miesto
akoby ešte mohli
začuť pieseň v zárodku

..........(neodpovedaj
..........Pane
..........len mi ver
..........tvoj hlas je jediný čo počúvam
..........hoci v poslednej chvíli
..........možno zas uhnem)



doznievam
ako každá žena
zmierená v bode ktorý určil

som
srdce mi bije stále rovnako
pomaly
-
-
Léta Páně 2012, dne 17.2. věnováno autorem marta
  
|<  01   02  >|
17.2.2012 | 9:49    Dota Slunská

Velice ženská.
17.2.2012 | 9:33    marta

ale nie, Hany, nie smuténka..zmierená..inak nemôže byť..každú z nás to čaká
17.2.2012 | 9:31    hanele m

smuténka.. krásně napsaná
|<  01   02  >|