|
Keď z výkričníka odpadol stĺp
bežať keď nepokoj zaplní obrys už nevojdem, s myšlienkami ošúpanými do pomela, prezrelou vidinou, kde sa načahuje zlodej živého, predýchavam útlak na útlocit, radšej žena ako muž sedieť na lavičke, na eiffelovke, na kostolnom zvone, čo na tom, keď neodchádzam z predstavy o mravenisku, doštípaná rozhliadaním od temena po ofinu, spod ktorej vyletujú zárezy, nečakám prerod, predsa sa približuje spať synonymá: mrviť sa, blúzniť, báť sa, chodiť po dome, byť opretý o seba cez iného, snívať o tom, že noc nie je promiskuitná, keď si líha iba na jedného, hoci má sedem mien, že za tmou môže byť ešte jedno pred, že posteľ je obrad pod holým citom a nie zvuk chyteného v klopci rozprávať keď sa hlasivky spoznali v analýze, neprehovorili viac o dobrovoľných otrokoch, ani o napodobňovaní pachu z dobytka, príliš veľa slov a postoj prázdny, píšem v minulom čase, akoby to už bolo, aj fikcia má nárok na domov driapať bez nechtov, aspoň náznak sily, ktorú utláča etika, raz vychrstne spolu s promile, ako keď v odluke sa chlap zbavuje zárodkov požehnaných, či žena rozpolievaná výčitkami hrýzť už žiadny červotoč v dvierkach do zajtrajškov, k stoličkám pribudol stôl prestretý pre hosťa, zostal, aby v prekrížení vyšiel zo seba a predstavil nás Bohu dotýkať sa bez sľubov, byť mimo tela a pamätať si srdce, vyplaviť zmysly pre vyzdvihnutie večnosti, asimilovanie, kde asi je o prispôsobení dvojice na pár pozerať do jednej budúcnosti neznamená vystavačné oko schovať u piráta, číhať na korisť, predstierať obeť, načo, všetky lode raz stroskotajú, stačí zlievanie do mora, dno bez podsvetia a plavba v priesvitnom ako curriculum vitae od duality
Léta Páně 2011, dne 19.11. věnováno autorem
Flávia
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||






















