Samozrejme, že na múdrosť nestačia iba vedomosti, rozjímanie, či vedomé extrémy ako je askéza.
Všetko sa ukazuje z prežitého. A bolestí je toľko druhov...
Z bolesti sa rodí sila, odhodlanie a ignorovanie cenzúry. Lebo od ostatných sa dokážeme odlíšiť len vtedy, keď sa uvedomíme.
A jazvy. No tak to sú indikátory. A aj prechodom z bodu A do bodu B. Kým sme boli a kto sa z nás stal. Alebo čo z nás zostalo?
A zabúda sa prirýchlo. To je pravda. Z horšieho do lepšieho je to vždy tak.

ou, to už by som mohol byť aj talian z pred pár storočí :)
niekedy tú "múdrosť" z teba vyseká bolesť, a nie je isté či zostane, keď sa zahoja rany, ešteže zostávajú jazvy

Múdro si to napísal Bocco /vždy keď napíšem Tvoj nick, pozerá na mňa Bocce, nechápem, tak radšej opravím/.
Niekedy si stačí len zahryznúť do jazyka a niekedy ho nechať hlasivkám, nech ukážu na čo boli stvorené.

Za devízu kvalitného rozhovoru pokladám empatiu.

jedna z nevyhnutných devíz
mám pred štyridsiatkou, a viac ako kedykoľvek si uvedomujem, ako povrchne používam reč, komunikáciu, spisujem si zoznam všetkých devíz, a v úžase sledujem ich viacrozmerný časopriestor , v ktorom sa naozaj dá predchádzať zraneniam

Presne tak, využité prostriedky. Z ktorých rastú úroky, alebo ich znehodnotí inflácia. Indigo, si múdra žena.

Nic neventiluji, ani nedokazuji. Nechci, aby kdekoli vznikal blok.
Vyjádřila ses odezvou na reakci pod dílem, já zase odezvou k reakci na reakci komentem směrem k dílu.Stejné kolečko jinou cestou.Že pod díly o díle.

Eh, vždycky jde jen o využité prostředky.

Poznanie.
Keby sa dalo získať len meditovaním, alebo iba skúsenosťami, či v škole života odpisovaním od druhých.
No dostať sa k nemu, znamená tvrdo na sebe pracovať a aby človek ani neuletel, ani sa neprepadol do stavu: vidieť, počuť, lebo nič iné neexistuje, musí skĺbiť všetky dané disciplíny do sebadisciplíny.
Sem-tam si môže aj odskočiť, aby nebol život až taký vážny. Ale tak, aby si nevyvrtol členok, či svoje meno.
Ďakujem Ti Dolphin.

Indigo, dala si si námahu s mojimi vyjadreniami. Čo sa týka rétoriky, chcela som poukázať na to, že akákoľvek veda pre vedu samotnú je samoúčelná a možno aj nebezpečná vec. Po vete, ktorú si podchytila ešte nasledujú dve ďalšie. Tam je udaný smer, princíp, za ktorý sa postaví rečník a úmysel, ktorý ide do dôsledkov. Pozitívnych, či negatívnych. Samozrejme dá sa rétorika využiť aj ako hracia plocha pre rázny odraz, aj ako krátenie si chvíle v kruhu, ktorý dokáže pochopiť, že to len jazyk s rozumom si vyšli zabehať.

Devíza kvalitného rozhovoru v tvare empatia.
Tu myslím nie na autora a čitateľa. Pretože ja som sa mojím predošlým komentárom posunula do reálnych situácií, kde je rozhovor z mimiky do mimiky. Kde ten oproti dokáže vycítiť hranice, kde sa predchádza zraneniu typu: niečo si vyventilovať, alebo dokázať.
Vravím o ľudskom prístupe. Je jasné, že keď ide o pracovný rozhovor, či rozhovor trebárs medzi prednášajúcim a žiakom, sú tam kritériá oficiálneho, možno odmeraného. Ale tam, kde ten oproti vníma, dokáže motivovať, pochopiť, či usmerniť alebo pokarhať bez toho, aby vznikol blok.

dielko, ktoré ma volá... kýve zo strany na stranu tak, aby som neprerástol milému poznaniu...

Jardo, prečítala som si to bez odporúčaného zmazať a myslím si, že to celkom dobre znie. To len ja mám tendenciu v niektorých momentoch poukázať na súvislosti, nech čitateľ neskĺzne mysľou inam.
Ale oceňujem, ako si výpovednú hodnotu básne posunul k zrkadlu.
Pri Tebe sa nenudím, to je fakt.

Ano to je pravda. Však jsou momenty, kdy rétorika nad obsah a ovládá masy. Je třeba využívat obojího měrou potřebnou účelu. Texty které píšeme nás mohou učit po odezvě.



Rozhovor mezi autorem a čtenářem většinou probíhá beze slov. Empatie je jen dílčím kouskem textu, pokud jde o čtenáře. Pokud jde o autora, vcítění se do prostoru kde bydlí čtenářstvo, o tom by se snad ani mluvit nemělo. Autor je bod sám o sobě a text se rozvíjí vždy na bázi naprostého zaujetí sama sebou. I veřejná publikace je vlastně taková masturbace (snad nikoho nepohorší, navíc hovořím obecně) nad sebou samým.

Ten je ovšem skutečný autor, který dokáže právě využitím vyspělé rétorické zkušenosti uchvátit devět z deseti posluchačů nad svým vlastním sebeobnažováním a přesvědčit je o dostatečném zaujetí pro tu činnost. Obsah je potom důležitý jen tou měrou, nakolik jeden chce a může být člověkem pro druhého.

Burlev, poňal si to správne.
Aj keď rétorika je veda, vždy ide o obsah slov. Nakoľko sú uveriteľné, nakoľko dokážu preniknúť do človeka a pôsobiť. A kam sa s nimi dá dopracovať.
Za devízu kvalitného rozhovoru pokladám empatiu.

Neumrtven,
ale spokojen.
Řeči zkrátím
nožičky.

JC, vďaka Tvojmu radikálnemu: " mne nie!" sa usmievam.
Nie je Tvoje alter ego náhodou tvorcom dobrej nálady?

Marti, Ty si aj v čiernom nájdeš bielu bodku. Hoci by bola ako špendlíková hlavička, pred Tvojím pozorným zrakom neujde.
Máš ušľachtilé vnímanie.