Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Krížom cez život
Dá sa sedieť a počúvať,
zastaviť pre nepočúvanie,
myslieť na nič,
či myslieť na všetko,
rozprávať a nevedieť o čom,
otvárať ústa pre niečo,
skrátka robiť milión vecí,
stačí nájsť tie, čo sa k sebe hodia
a zapadnúť,
vlastne naopak,
ktoré ladia s navigátorom
tam uprostred.
Intuície.


Vzduch hustol, vlnil sa
a odkvapkával do kríglov,
akoby sa čapovalo,
akoby pod nebom bola kaviareň,
pozorovateľ by skonštatoval,
že zaslúžene,
dav si trhal hruď a polieval život,
no srdce je citlivé v obnaženosti,
žalosť, po nej tíšina.

Vrátim sa k zemi a k vode,
otráveným pestúnkam,
už nebolo koho chlácholiť,
na povrchu sa vyzrážalo dýchanie.
Koniec znesvätenia.
To nie je zvolanie,
ale liaheň plavovlasého času,
na ňom šediny vidieť
podstatne neskôr.
Léta Páně 2012, dne 4.3. věnováno autorem Flávia
  
|<  01   02  >|
4.3.2012 | 16:07    Flávia

Máš pravdu Tess, od jednoduchosti mám ďaleko.
Prvá strofa vraví o odklone, lebo aj keď sa dá milión vecí, väčšinou si vyberáme tie, ktoré sú nezlučiteľné s vnútorným navigátorom.
A druhá s treťou? Tam vravím o základných činiteľoch pre život. Vzduch, voda, zem. Ohňom sme my, ľudia. Zapaľujeme aj slová, nie ešte domovinu. Otrávené a zdeformované, také zostávajú po nás dni, tvary, miesta.
A vravím o tom, že to môže byť aj inak. Stačí chcieť.
4.3.2012 | 15:56    Tessa

Nejsou jednoduché tvoje básně. Snažím se najít nitku, která spojuje ty tři zdánlivě nesourodé sloky, ale uniká mi. Budu se muset vrátit - i proto, že tyto verše jsou přinejmenším znepokojující.
|<  01   02  >|