|
Krížom cez život
Dá sa sedieť a počúvať, zastaviť pre nepočúvanie, myslieť na nič, či myslieť na všetko, rozprávať a nevedieť o čom, otvárať ústa pre niečo, skrátka robiť milión vecí, stačí nájsť tie, čo sa k sebe hodia a zapadnúť, vlastne naopak, ktoré ladia s navigátorom tam uprostred. Intuície. Vzduch hustol, vlnil sa a odkvapkával do kríglov, akoby sa čapovalo, akoby pod nebom bola kaviareň, pozorovateľ by skonštatoval, že zaslúžene, dav si trhal hruď a polieval život, no srdce je citlivé v obnaženosti, žalosť, po nej tíšina. Vrátim sa k zemi a k vode, otráveným pestúnkam, už nebolo koho chlácholiť, na povrchu sa vyzrážalo dýchanie. Koniec znesvätenia. To nie je zvolanie, ale liaheň plavovlasého času, na ňom šediny vidieť podstatne neskôr.
Léta Páně 2012, dne 4.3. věnováno autorem
Flávia
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















