|
Tak ma pusti na svoje pole
bolo to nečakané chvíľka zrazu som mala zimomravé ďasná zuby som zvierala v dlani boli bezchybné s malou ryhou na rezáku je zaujímavé že sa mi nezmenili ústa ostali plné kútiky mierne zdvihnuté ďalej som hrýzla kosti len zvuk bol odlišný lup-dup lup-dup a potom som pochopila filozofiu malých stromčekov v miskách tajomstvo zeme neoklameš aj v austrálii už v druhej generácii lebečné kosti a panva všetkých európskych rás nadobúdajú podobu aborigénov
Léta Páně 2012, dne 10.3. věnováno autorem
maaty
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















