Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
čriepkovaná bosota
sedávam pri prameni
akoby to čo povieš potrebovalo piť
v rozhýbanom dychu cítim tôňu hasnúceho
odkázaná na uzdu

jemnoslabičné objatia s pravými čipkami
nechávam pod dužinou
nepredstieram
no tak ochutnaj

zaplav ma
slovami zomknutými
že cez ne neprenikne ani môj šepot

pokojne ma zaplav prosím
dobre vieš
budem po dúškoch

vrátim sa
tisíckrát
smädom rozochvená k plaču

uzavrela som dohodu
s tienidlom lampy farby medu
ak nepremeriam každé slovo pod jazykom
pohodí ma strieborným nočným motýľom

ale Ty
ma omilostíš
aj pred sebou
pred samou




Léta Páně 2011, dne 29.7. věnováno autorem marta
  
1.8.2011 | 20:26    rezka

nevím co napsat, tak jento co vidím při čtení..
vidím vílu u pramene, která touží být ženou se vším všudy
je to jako z pohádky, o čarovném kapradí..
1.8.2011 | 14:13    marta

poznáš to, Vorona..sú to také tie dohody so sebou samým
1.8.2011 | 0:58    Špáďa

@bludicka Marta napsala:
a práve ma napadlo, keďže tu chlapci rozoberali, kde podľa nich je vrchol, či nosný verš textu..prečo ich nenapadlo, že by to mohol byť verš
"odkázaná na uzdu"
Máš skvělý smysl pro humor a přitom plný poetickýho cítění!!!
31.7.2011 | 9:47    marta

rozumiem, JJ
a myslím, že práve takéto zdanlivé kravinky potrebujeme
mne napríklad pomôžu pozrieť sa na text z úplne iného uhla
proste akoby som "vytesnila" vlastné pôvodné cítenie
a hľadala ešte ďalej
oh, asi som to zamotala
skrátka, ďakujem za podnetný pohled
31.7.2011 | 9:25    marta

@Flávia napsal:

To, čo bolo, už iba omilostiť. Inak človek uviazne v minulosti.
Dobré čítanie.


ďakujem, Flávi..sú to vlastne len také čriepky o priateľstve a dôvere /preto bosota/
a o tom, že to omilosťovanie potrebujem denne
31.7.2011 | 9:20    marta

ďakujem za komentár, JC

tu som tie nočné motýle mienila skôr ako obraz niečoho nepríjemného..nočná mora
a iste si pochopil, že hovorím o smäde po slovách
veď ani prameň, pri ktorom sedávam
vlastne nie je prameň..skôr asi Prameň

a práve ma napadlo, keďže tu chlapci rozoberali, kde podľa nich je vrchol, či nosný verš textu..prečo ich nenapadlo, že by to mohol byť verš
"odkázaná na uzdu"
31.7.2011 | 9:09    marta

prinútil si ma prehadzovať verše v texte..len tak
akoby mi to potom znelo vnútri
máš pravdu
možno to mohol byť aj záver, ale
mne sa to od toho sedenia všetko odvinulo..tak akosi

ďakujem za podnet na uvažovanie
31.7.2011 | 9:05    marta

..a pre mňa to vyvrcholilo
až keď ma omilostil
dúškom zomknutých slov

ďakujem za návštevu
30.7.2011 | 21:35    Flávia

To, čo bolo, už iba omilostiť. Inak človek uviazne v minulosti.
Dobré čítanie.
30.7.2011 | 18:37    JC senior

...noční motýl...
nerozlučný doprovod lásky nejen romatické
a žízeň...
co by byla bez pramene
i zamknutá slova odemykají...
30.7.2011 | 4:28    Špáďa

      @bludicka Marta napsala:
      zaplav ma slovami zomknutými
      že cez ne neprenikne ani môj šepot
Pro mě to vyvrcholilo tady.

@jardaJJ napsal:
      @bludicka Marta napsala:
      sedávam pri prameni
      akoby to čo povieš potrebovalo piť

tohle je pro mě nosnej motiv
nebo finálovej part
tím, že si ho umístila hned v úvodu se aspoň pro mě ten text měnil v tak trochu blednoucí do vytracena, protože ten závěr je už jen mnohokrát opakovanej obrat
Ale Jardo, od vrcholu pomalu a dlouho do vytracena, to je přeci ta pravá živočišná radost uvnitř většiny normálně naprogramovaných žen. Dopřejme jim to občas i v poezii.