|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
zbadala som v sebe jamu
jedného dňa
tam kde mal byť orchester
komorný
načierno zívala
prelievajúc vôňu kolofónie tympánov a frakov
ticho
hustlo smerom k okraju
zmorené mlčaním plechových
šalelo
súkromne
s fatamorgánami v polročnom prachu
pre nič za nič
a
uprostred sedel prievan
blúznivo trilkoval že všetko vybledne
výnimočné bude všedné
sláčikom udieral okrídlené
drevo
v molovej tónine
(milujem keď v tom starom dreve
zvuk narieka stone a reve)
potom som vykročila
do pondelka
aby som sa dostala na koniec klávesnice
a tam konečne zabudla
nedokončenú pieseň
rozzevenú kdesi vo mne
.
.
Léta Páně 2012, dne 23.2. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
jooj, Flávi, kdeže masochista sadista..to okrídlené drevo stoná u nás v podkroví, v dcérinej izbe ..rada ten jemne rozladený zvuk počúvam
/len nepýtaj, ako sme ho tam vyteperili..bola to fuška..a teraz tam musí dožiť/
fajn, že si sa pristavila :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Soni, aj mne by sa asi páčilo byť na konci klávesnice, kde by som zabudla na piesne, čo neviem..nemôžem dokončiť
a ver mi..zhustnuté ticho nie je veľmi to, čo by sa ti ľúbilo
viem, že rozumieš, len si ťa doberám ;)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tie zátvorky, už len za to sa to oplatilo čítať.
Ešte nájsť rozdiel medzi masochistom a sadistom.
Veľmi dobré čítanie.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
líbí se mi, dojít na konec klávesnice a pak taky to, že ticho houstlo..
Vesele to nezní...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ja viem, Dota, predstava prázdneho orchestrišťa vyvolá aj desivé obrazy
napriek spomienke na hudbu plnú citov, ktorá odtiaľ zaznieva
fajn, že si sa zastavila
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
no vidíš, Dolphi, práve hudbou som chcela ten text rozozvučať
lenže sa tam priplietla tá nedokončená a prinútila, už neviem koľkýkrát, odhodlane vykročiť k zabúdaniu
vďaka za návštevu
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sendy, pôvodne to mal byť veselý textík a takto mi to zase sklĺzlo..ach jaj
..a máš pravdu..niektoré piesne zabudneme, len čo doznejú..iné sa v nás motajú a motajú a..
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Je teskná, skoro místy až ponurá a přesto tak cituplná.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
počujem v slovách hudbu... a chcel by som, aby sa ti podarilo dokončiť tú pieseň tak, aby si bola spokojná...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Takhle si představuji pocit vyhoření. Ticho, které houstne směrem k okraji. Jen si nejsem jistá, že to zapomnění na nedokončenou píseň bývá tak jednoduché.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Marti, nezlob se, já se s komentrm vrátím, až vyřešíme organizační záležitosti.
|
|
|
|
