maaty, tiež to tomu môjmu obľúbenému stromu neustále opakujem.. "odomkni, prosím!"..raz mu to hádam prenikne tam..hlbšie ako akékoľvek....

si taký znalec ľudských duší-ono človek nie je strom, uzavretosť ťaží-musí to von-odomknúť

ďakujem, Flávi, ty to vieš vždy tak fajne..pohládzajúco
ďakujem

avi

dolphin, keď som prečítala tvoj koment, povedala som si "joj, to ako som napísala, keď....?”
neviem, kde sa tam to zmierenie ukrylo..On sa uzatvára do mĺkvoty, Ona odhodlaná preniknúť so svojim teplom a vlahou k jeho koreňom..až tam..hlbšie, než akékoľvek zbohom..nechce sa vzdať, hoci by hádam aj mala..ak sa zdá, že dvere sú zamknuté....no naozaj sa mi javí, že ona bojuje..nie a nie sa zmieriť..no
nuż, hádam inokedy sa mi lepšie podarí vyjadriť
ďakujem, že nútiš pozrieť na text z iného uhla :)

Používaš slová, ktoré sú poetické, pritom ich veľa autorov obchádza. A ja musím dodať, že už oni ma rozhúpu do vĺn, kde úvahy a meditácie sú vodou a pohybom zároveň.
Báseň je jedna báseň /s vydareným textom aj formou/.

veľmi uzavreté verše... možno mi v nich chýba " chuť bojovať " a hľadať cestu... takto to na mňa pôsobí ako zmierenie... alebo skôr ako vyvesenie bielej zástavy... hovorím o vnútri básni... pretože oblečená je pekne ako vždy...

hej, Dota, stromy a ľudia..sú si podobní
túžby v nich sú napriek potláčaniu hlbšie než si priznajú..hlbšie než nutnosť odísť a zabudnúť..preto ostávajú a mlčia v domnení, že sa od nich práve mlčanie očakáva..tak dajako (som sa roztárala)
..asi preto sa v tom texte môže nájsť ktokoľvek a povedať "sedla mi"

A já si myslela, že příměr stromu už mě nedokáže nějak překvapit. Tys to pojala tak, že tu sedím a čtu si to dokola s pocitem jakési unešenosti. Sedla mi.

bocco, hlbšie než akékoľvek zbohom majú stromy vpečatenú vôľu žiť.. po každom zmĺknutí spôsobenom ochladením opäť olístia a mäkko zaševelia..vedia presne kedy a kam vystrieť konáre, keď túžia po teple..len prstoklad občas nezvládajú..tak radšej mlčia, aby nenarobili škodu
..myslím

áno, zbohom je zväčša zrozumiteľné, mlčaniu nemusí chápať ani jeden ani druhý, len neisto vystierajú konáre

nástojčivosť je niečo ako neodbytnosť..ale aj naliehavosť je jej odtieňom
fajn, že si nazrel..vďaka, liv

dobrá poezie, výpověď, apel? uzavřenej do úvodní a závěrečný strofy, který by působily sami o sobě. Co je "nástojčivos'ť" jen tuším, něco jako naléhavost?

mám stromy v básniach, Soňa, lebo som s nimi zrástená..aj preto to dôverné "to som ja" v úvode
..len občas sa im nie a nie zadrieť pod kôru ))
veď poznáš sama

Lili, myslím, že práve ten moment uvedomenia si, že aj my sme niekoho nechali mimo svoj uzavretý svet, je dôležitý..no netvrdím, že prevratný