|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
únik na pokračovanie
len či som schystaná
tmolím sa so skleným pohľadom
zíverená
skresľujem si odraz sveta
v najspodnejšej polohe
slnko visí
hlbšie ako obradne zakliesnené ticho
a vo mne ako v lese
som plná čohosi no nepretekám
opodiaľ muž
v rukách pohár s medom i môj pokoj
obchádzavo mlčí o minciach na vyhasnutých očiach
začínam sa neznášať
od toho dňa
bábikám trucovito obraciam zrak
dovnútra vnútra
lámem si nechty
naliehavou zvedavosťou psa utrhnutého z reťaze
čohosi
plná plná plná
ako keď tebou prejde strach a nevieš
koľko ostalo v tebe
vlastne sa už tratím
myšlienky skracujem na slová
vzdujú strop do obrovskej klenby
zapália katedrálu
čo by mala znieť fialovo
v hrudi
a mne sa chce revať
máš horúce čelo
povedal
.
.
Léta Páně 2012, dne 15.3. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
tlieskam, bravóóó ... zasiahlo ... ))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
hovoríš vyzreté, Flávia? a vo mne stále pocit nedozrelky, čo jedného dňa konečne napíše Báseň
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tvoje básne Marta sú veľmi vyzreté. Dávajú čitateľovi nový obzor. Ďakujem zaň.
A propó, posledným dvojverším si ma prekvapila. V dobrom samozrejme, vďaka nemu získala celá báseň inú teplotu.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tessa, je to presne o tom..o vtieravosti prežitých okamihov
v hlbokom sne, či v horúčkovom blúznení nás obliehajú..nekontrolovane sa splietajú....
no tento stav možno aj predstierať a zabrániť tak preplneniu, či dokonca nevhodnému pretekaniu
..si ma potešila svojim vnímavým úchopom
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Slekný pohled a horké čelo...ano, to mě napadlo ze všeho nejdříve, jenže...Marta málokdy píše prvoplánově, řekla jsem si. Každopádně- horečka je prevít a často nám zlomyslně vrací to, před čím si myslíme, že jsem už dávno unikli.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
veru, dolphin, bojovať..lenže niekedy prídu momenty, keď len odovzdane čakáš, či strop na teba spadne alebo stihneš uniknúť aj tentokrát..a vďaka za poslednú poznámku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tess, sklený pohľad a horúce čelo...?..a blúdenie v čase, lese, prítomnom, minulom...?....až po vzdutý strop..?..
..najskôr by som povedala "neplánovaný únik spôsobený horúčkou tela i mysle"..asi tak
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
veľmi príjemne sa prihováraš k čitateľovi... ja hovorím bojovať, dokedy sa dá a s kým... chcel by som požehnať vnútru tejto básni...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Únik před sebou? Před vzpomínkami? Před vzpomínkami na sebe? Moc se mi líbilo. myšlienky skracujem na slová |
|
|
|
