|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
možno ani nezbadajú
.
rozbolela som sa
od hlavy
ako keď nebo praská
napadlo mi
roztrieštim sa a umriem
uložia ma vzadu
za hrobmi detí
kde sa teraz pochováva
budem len tak civieť do vetra
pretože tam nieto stromov
skuvíňavo privolávať brieždenie
a moje bociany
keď sa vrátia do hniezdišťa
rozkolotané voľnosťou
v záklonoch
vysmejú moje strnutie
neschopné nadýchnuť sa pod ťarchou
a moji drahí
objavia tajnosti šuplíkov i básne
medzi knihami
poznámky k poznámkam v Biblii pod čiarou
neporiadok na pôjde
kde minulosť a detstvo detí drieme v škatuliach
alebo len tak pod nohami
vlastne všetko čo som odkladala
na zrelosť
a moja bútľavka
dôverne uhnietená
slovami čo nechcú hrdlom prejsť
nezrodené
pod prstami zatají
uzmierením
.
Léta Páně 2012, dne 14.6. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
ďakujem Vám, všetkým
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dotknúť sa smrti a spriateliť sa s ňou ešte za života...
prijať ju ako večer a ráno ju vypustiť medzi hlavy kvetov na záhrade s tým, že dnes sa pre mňa začal nový život...
to je môj taký malý odkaz
dobré dielko Marti...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ako rekapitulácia pred čakajúcimi márami, kedy je ešte čas uvažovať triezvym srdcom. Smutno-nostalgické a zároveň vyzdvihnuté do sféry "preč od ľudského nepochopenia krásnej panej menom Smrť".
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
duchovná katarzia ma pohladila ... ))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
poznámky k poznámkam v Biblii pod čiarou vyvolává hezký nostalgický pocit u babičky na půdě... |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
zbadajú, určitě zbadajú
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vžil som sa do toho pocitu, mám podobné myšlienky občas :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Moc krásněs tu zpovědní nádobu uhnětla. Báseň zároveň teskná, ale přitom i čpící nadhledem nad tím vším, co popisuješ, i vyzařující smířením s osudem a uměním ho přijmout, jaký na nás zrovna vyšel, když nám jej Nejvyšší jednou provždy vylosoval…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
tak toto je fajná báseň, sama sa v nej miestami nachádzam...
už dávno som nečítala niečo také blízke.
ďakujem.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
joj, Dota
chcela som len zachytiť vlastné úvahy
aj s akýmsi pousmiatím nad tým ako sa správam
odkladám a odkladám
akoby
večná nedozrelka
asi tak
nechcela som vás rozosmútiť
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
to je smutný až se těžko mluví
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sendy, nehnevaj sa za to donútenie
rozmýšľam však
prečo sa k zmiereniu /s čímkoľvek/
často prepracujeme práve slzením
vďaka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ako hovoríš, bocco
nie smútok ani ťažoba len
akási clivosť
nepriznane natiahnutá medzi slová a
naliehavé primkýnanie sa
k tomu čo ostalo
celkom na dne zbútľavenej krajiny
/oh, veď to už sme v inej básni..prepáč/
..ďakujem
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
hm, býva aj smutná krása
len ju uchopiť, hany
vďaka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
eh, Soňa
zdalo sa mi, že toto je také jasno priamočiare
hoci
čáp a hnízdo
hovoria o vernom vracaní sa na to isté miesto
/kam si ma to zahnala tou nevinnou poznámkou?/
|
|
|
|
