Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Vytrasené z druhej ruky
Prvý vzťah.
Skončil stoosemdesiatkrát. Keby ho zožral pes, už by dávno skapal. Takto skončí, aby o jednu vynútenú pauzu zase začal. No k čomu je to dobré? Po ôsmych rokoch už ani náznak snahy, len čas vyvesený za nohy. To už nie je pár, iba neznámi pocestní prichýlení v jednej posteli. Z jej blonďavých vlasov opadala gloriola dokonalosti a z jeho pracovitých rúk všetky mozole. Konečne sa mohli dotknúť svojich obitých rohov. Ďalej bola len tragikomédia v nespočetných verziách. On s politerkou a udicou, on na zoznamovacích weboch, on v agresívnej konštelácii, ona spiaca šestnásť hodín denne, nerozprávajúca dvadsaťštyri hodín, pozerajúca na plazmu osem hodín. Ako naťahovacie hodiny, z ktorých odletela kukučka. Už nikto nemá narážky o svadobnej bielej.
Poznajú presný postup, budúcu históriu farieb, staronová, postúpaná, zamazaná na kilá, vyprášená, namočená, odkvapkaná, aj tak zájdená. V ich sínusoidách je vypustená prognóza celej planéty.

Druhý vzťah alias pohybujúce sa pivné brucho.
Jeden vankúš pre hlavu ženy, druhý pre zvodnú chladničku. On vyzerá ako pohovka v obývačke, už len zložiť si na ňu zadok, s kosťami zastrúhanými od anorexie. Paradox v ústnom otvore. Všetko a nič, pokazená váha a váha skazy. Keď kráčajú po meste, zavesení do seba ako slepec a biela palička, ľudia sa im vyhýbajú s povzdychom: "Takí mladí a s takými diagnózami! Hriech začína za stolom. Vo vzduchu sa zhmotňuje mľaskanie, chlípanie, hlasité prehĺtanie, smradľavé grganie, hrkotajúce črevá. Ona s rukami na ušiach, nevládze ich držať otvorené. Hnus na tretiu, ktorý rastie do šírky. Stačí, že sa pozerá na prerastenú slaninu a nemôže do úst položiť ani omrvinku, ani hlt, ktorý sa prežúva. Vlasy jej stávali dupkom, teraz sú preriedené do odvápnenia. Čo s tým? Keď on na tému mykajúcich úst už vychrlil všetky slová. O tom, že je len raz na svete, že je svojprávny, vkladá si do úst za svoje a ako ženatý si to môže dovoliť. Tak kde je problém? V precitlivených ženách. Pred týždňom stála pred ich domom RZP-čka.
Taká malá mŕtvica, bol natlakovaný nadoraz, no pokiaľ sa spod neho dostala bola to už veľká mŕtvica. Odniesli len telo, duša sa medzitým vyparila. Možno zmizne aj anorektička a do domu zavíta zdravá žena. Ale možno býva väčšinou zákerné.

Tretí vzťah.
Všade bol samé slovo, len doma z neho trčal výkričník . Ako prekročil číslo na ulici, zhodné s trvalým pobytom, celá slovná zásoba sa minula. Došla aj rezerva. Nevadí, veď sú tu len dve deti a jedna dospelá osoba ženského pohlavia. Zoznámil sa s ňou pred dvanástimi rokmi, tak čo by jej mal ešte povedať? Veď to je dvanásť krát 365, priestupné roky ani neráta, tak koľko to vlastne je? Toľko, aby už mohol byť ticho celý život. A nech mlčia aj ostatní v byte. A výplata sa pripisuje na účet za jeho námahu. No dobre, vyplatí inkasný lístok za plyn a elektrinu a ešte telefóny. Ostatné si musí odkladať, šetriť ako jeho otec. Veď odvrátená polovička ich celistvosti zarába tiež.
Minule ho zastavil známy, vraj cestoval v autobuse s jeho ženou. Vystúpila o tri zastávky skôr, pretože to bolo o tridsať centov lacnejšie. A ide o to, že tie centy nemala. Odkráčal po svojom, už to nie je známy, ale tlčhuba. Mal len jedno prianie, vyskúšať si život bez tých troch. Až keď si našla priateľa a mal voľnú cestu, odparkoval presne oproti nej, aby sa nemohla dostať z miesta pre postihnutých.
Nechala známosť za dverami a venovala sa svojmu. Zmenila sa len jedna vec. Každý deň dostala tridsať centov.

Štvrtý vzťah bude presne ako ten váš. Neviem, či zapadne medzi tieto obyčajné väzby. Alebo bude neobyčajný, pretože sa v ňom listuje s citom? Ó, tak to milujem tretie tisícročie, konečne aj sci-fi má nové meno, realita cez zmysly.

Léta Páně 2012, dne 5.2. věnováno autorem Flávia
  
7.2.2012 | 19:42    Flávia

"Bocco, ale je to kritika a Gordon to vie.":)
Pretože kritika je vyzdvihnutie pozitív, ako aj poukázanie na negatíva. A od toho sú tu ostatní autori, presne na tomto princípe by mal fungovať literárny portál. Povedať o svojom dojme, o tom, čo by mohlo byť inak, čo treba zvýrazniť a čo schovať do pozadia. Ako inak môže autor rásť? Zostať na mieste? Nie je nič jednoduchšie.
Dobre vravíš. Aj o používaní korenín, aj o servírovaní. Pridať pár dialógov, odobrať zo stola opisy, ktoré väčšinou pochopí len rozprávajúci.
Ďakujem Bocco, takto si predstavujem spoluprácu.
7.2.2012 | 19:32    Flávia

Peter Gordon /nech Ti zbytočne neodkrojím z celosti/, čítala som Tvoje riadky asi päť krát. Pretože Tvoj nick poznám. Nielen z litwebu. A nikdy som od Teba nečítala žiadne hodnotenia. Preto som prekvapená, samozrejme že príjemne. Veľmi si cením Tvoj názor /aj keď zostáva staré, ale výstižné: koľko ľudí, toľko chutí/, je dobré vedieť, že niekoho moje riadky posúvajú bližšie k vnútorným hodnotám.
Ešte raz ďakujem. Aj za dobrý pocit, ktorý si mi priniesol.
7.2.2012 | 19:26    Flávia

Milý Dolphin, život je naozaj nádherný.
Ale realitu mu uprieť nemôžeš. A tá nechce byť tej nádhere naklonená.
6.2.2012 | 23:49    bocco

je fakt, že vidieť to, čo sa ti odohráva v mysli pri písaní, by bol zážitok
pravdepodobne väčšinu úsilia vkladáš do triedenia asociácií
tvoje texty zaraďujem takmer medzi encyklopedické/nevynímajúc poéziu/ v oblasti psychoanalýzy
osobne by som od teba rád ochutnal trochu menej bohatú zmes korenín, možno nariedenú epikou, pripravenú dôkladnejším premiešavaním a odstátím, aby viac vynikla myšlienka /a nie je to kritika, Gordon/
6.2.2012 | 21:44    PeterGordon

Flávia, tak se konečně přiznej, odkud si se zjevila. Tvá poezie mne dostala už dávno, ale tvá próza je ještě lepší. Těžko se mi hledají slova, jak vyjádřit obdiv, nadšení a neskutečnou hloubku pocitů při čtení tvých textů. Nechci být osobní, ale na tvoji tvorbu čekám, jak nadržený mladík. Nutí mne se hluboce zamýšlet nad životem, nad sebou, být lepším člověkem. Děkuji za to, že jsi, že píšeš.
6.2.2012 | 20:32    dolphin

je veľmi dobré, keď mi občas pripomenieš realitu... aj tak si myslím, že život je nádherný... amen...
6.2.2012 | 15:53    Flávia

Sendy, próza pre mňa znamená štadión, poézia sú bránky postavené na ulici, kde je častokrát rušná premávka. Ďakujem Ti za dôveru.
S tou číslovkou máš sakramentskú pravdu. Dokonca som na to upozorňovala už v nejakých textoch. Ku mne sa prepašovala a ja nič. Poprosím o rozpísanie. Napríklad na stoosemdesiatkrát.
6.2.2012 | 10:51    Sendy

O prozaické Flávii jsem neměla tušení. Tohle je další tvoje, co si tisknu a vrátím se.
Jen na začátku jsem si všimla té číslovky. přimlouvám se za to, aby čísla (snad kromě datumů, letopočtů a stupňů Celsia) byla v próze psaná slovy. Jinak z textu trčí, ještě za ně fláknout paragraf. :)
5.2.2012 | 19:32    Flávia

Jardo, ak by som bola muž, mám obdobný názor.
Ale potom by si mal vedieť zodpovedať aj otázku, že odkiaľ by muži čerpali inšpiráciu? V čom by hľadali svoju múzu?
Ahá. Už by sa nepribližovali k ženám bokom:)
5.2.2012 | 19:27    Flávia

Tessa, je to tak. Miliardy ľudí a riešia jeden problém. Odcudzenie. Prírode, ľuďom, sebe.
Ale nenechajme si brať ilúzie.
Keďže aj Jardo vyvesil na portál, že koniec sveta ani v roku 2012 nebude, hádam v tom ďalšom... /to bola irónia s dlhým nosom/
Takže ešte je tu šanca, preprogramovať sa naspäť do spätosti s ostatnými a obnoviť tak telo života...
5.2.2012 | 18:44    Tessa

Odpozorované ze života a zachycené nemilosrdně poetickým jazykem. Užívám si ta přirovnání a kdesi v zátylku mě mrazí. Tuším, že těch minipříběhů bys mohla napsat tuny, každý by byl jiný a přitom všechny stejné - tam uvnitř, kde něco chybí. Netroufám si říct co, protože i mně chybí...vím to.