|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
Ide si človek po svojom
Schyľovalo sa k zániku spomienok,
to posledný obyvateľ v dome na kopci
skonával,
s opusteným vzťahom ku genéze,
nebolo kadiaľ narodiť sa
vlastnej krvi.
Zato miloval jeleňov a srny,
horára na pochôdzke, ktorou bol on sám,
trsy navoňaných tráv a stromy,
tie boli jeho slabosťou, listami sa vpíjal
do dreva a živicou si kŕmil vôľu
zostať pod korunou,
aj keď ako sluha, živý snár,
ale so slobodou, čo nezostrihávala
myšlienkam tvar.
Smutno bude dedinčanom za ním,
presmutno veru,
sťatá nedeľa, príhody bez mozoľnatých rúk,
čo sa obracali ako pluhy v zemi slov a
drapľavého smiechu.
A v týždni, keď zajace pred ním utekali,
pritom sa uberal len na návštevu,
zostali vychodené chodníky do spevu
a hvízdania, vynašiel pokoj bez toho,
aby vedel, žiadny svár pre Evu,
či mapa hnevu.
I keď aký, predsa to bol človek
a dom bude mať o jedny dvere menej,
ale okien, tých bude ako listov na konári,
aby mohli šelestiť o detskom krasohľade,
z ktorého nikdy nevyrástol.
Léta Páně 2012, dne 12.3. věnováno autorem
Flávia
|
|
|
|
|
|
|
|
Victóre, Ty sa teda vieš usmievať. Až po zátvorky:)
Ďakujem za názor. Keďže sa mi páčil, uverila som mu.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
toto ma dostalo ... )) ... sila poetiky a príbehu ... ))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Lili, toto bolo dobré:)
Ty teda vieš prijímať výzvy. K ulahodeniu mojej neposednosti...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
... prečo by som ťa mala šťuchať, keď som spokojná? :)
no ale ak inak nedáš... dobre teda...
šťuch, šťuch. ;-)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ó, Lili, Ty si taký spokojný čitateľ.
Už ma prosím Ťa aj pošťuchaj:) Konštruktívnou kritikou.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dolphin, Ty by si mohol uvádzať kultúrne programy:)
Teraz si ukázal, že máš v sebe nenútenosť a charizmu.
Takže už sedím, zhlboka nadýchnutná /budem môcť aj vydýchnuť?/
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tess, podľa toho, čo z Teba vyžaruje pri komentároch, čo vyúsťuje do popredia z Tvojej poézie a prózy, vôbec nemusíš mať obavy, že by sa Tvoja posledná veta nestala hmatateľnou.
Ale poďme z tejto témy preč, lebo ak ju človek začne brať osobne, dostane sa tam, kam ešte nepatrí...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rezka, všetci tam kráčame. Myslím do staroby. Ak sa jej teda dožijeme.
A každé obdobie je niečím typické, no väčšinou v každom robia ľudia tie isté chyby. Taká príkladná staroba je niečo krásne, pretože len roky o nej vravia, nie srdce, nie láskavosť, nie poslanie pochopiť, dobro pochváliť a zlo obísť bez kriku. Takej sa dožiť, je umenie života.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sendy, dobre si napísala. Ja sa rozmieňam buď do prozaických veršov, alebo do poetických poviedok;-)
A sloboda je v nich to najdôležitejšie.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
detský krasohľad a láska k zvieratám...
hm.. dobrá kombinácia.
táto báseň sa mi páči, Flávia.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Flávia v prírode... pekne vás vítame... pokojne sa posaďte... zhlboka sa nadýchnuť... a teraz si môžete vychutnať naturálne verše... teším sa...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Životní příběh podaný s poetičností tobě vlastní. Klouže po obdobné vlně jako Šandapalův Dům před hřbitovem. Lidé jsou tvůrci i nositeli vzpomínek. Smrtí každého z nás znovu umírají i ti, které jsme nosili ve své paměti. Hmm, taky bych si přála, aby jednou bylo lidem po mně smutno.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
trochu připomíná, starčeky a stařenky, vzpomínaju na život, nektorí odmietaju prijmout vek, stale šelesti o detskom krasohľade,
z ktorého nikdy nevyrástol. tvá báseň jako vhled do stáří.. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Poetická próza nebo poezie s příběhem? Má to smutný podtón a chmurnou atmosféru. Vypíchla bych myšlenku o svobodě, která myšlenkám nezastříhává tvar. (Sakra, v češtině to nezní tak melodicky.) :)
|
|
|
|
