|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
Všelijaká, no predsa moja
Otvorila som dvere na výťahu, spočítala poschodia a zistila, že sa nachádzam zarovno odluky od doterajšieho príbeh z predtuchy som nechala v najbližšej záložni a načrtla osnovu po svojom, no nebolo toho, kto by ju vystavil pre verejnosť.
O tri dni neskôr som recitovala Shakespeara v modernom ponímaní, záhada znela, biť, či nebiť? A byť? Dôvody zmizli, všetko sa poplietlo, víno s vodou, otec so synom, dokonca koniec s neexistujúcim, odložený prípad sa dožadoval vyriešenia, ja nie, pre mňa zostalo nutné zlo, žiť v tele bez človeka.
Léta Páně 2012, dne 27.3. věnováno autorem
Flávia
|
|
|
|
|
|

|
|
Cindo, Tvoj komentár ma dojal, začínam byť citlivá:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
nutná zla nás posunují k nám samým, od nepodstatného k podstatě. v tvých básních si často připadám, jako v meditaci, lze se skrz ně k něčemu dobrat. sypeš před nás mandaly z krásně barevných slov.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Livebet, ďakujem za podnetnú diskusiu. A Tvoja otázka ma prekvapila. Úplne jednoduchá, no predsa s čistým analytickým prienikom. Ešteže pod rebrá sa nedá siahnuť hmatom, mohlo by prísť k prestaveniu srdca. Ale ďalšia otázka znie: je srdce nastavené na aktuálny alebo neaktuálny čas? Lebo myseľ sa väčšinou nestotožňuje s pojmami tu a teraz.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Ty si myslel Hypnosovskú Hypnózu=o)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
síra a zvuk života je ve všem, možná nejvíc v tom tichu a prázdnu, je to asi opravdu o výběru z možností. Když to říkám, tak proto, že ten pragmatismus (i filozoficky:)) byl jeden čas neslučitělně mimo mýho paradigmatu, a najednou si sed, a vešel se i do tý "poetický části" mýho pátrání. Ale to už koukám přes zeď, za kterou jsem chtěl bejt ukrytej:) a těžko mi budeš dobře rozumět. Otázka "toto som ja?" Kam si v gestu prstem sáhneš, když řekneš já?:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
možná, že v některých případech to ani není zlem, ale to už je úvaha mimo, tady asi vím, jak jsi to myslela
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Livebet, do svojho komentára si dal hotovú filozofickú rozpravu. Hlavne krabička od zápaliek ma zaujala. Že či je v nej aj síra a tým pádom zvuk života, alebo len ticho a prázdno. A s tým lustrom máš pravdu. Sú aj viacramenné svietidlá, prečo sa krútiť okolo žiarovky? Fakt dobré nápady, teraz už len rozhodnúť, či piť alebo nepiť z pohára, ktorého sklo človeka deformuje do otázky: Toto som ja? Úsmev.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Marek, sugetívne vravíš. Hneď sa cítim ako národná pamiatka:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
I zřícenina je stavbou :-)) Zůstane hlavně stopa, jasná a čitelná...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
právě jsem dorazil z práce a řeším "pít či nepít"? No, asi na jedno skáknu, když ta moje lepší tříčtvrtka není doma:D Popřemejšlím tam o Billovi Šejkspírů v tvým podání. Jo, teď trochu vážněji, tvoje nitro nebude uklizenej pokojíček, z básní blikaj znepokojivý plamínky svíček podvědomí a zřejmě i zkušeností, a kreslí po stěnách zajímavý stínohry. Žít v těle bez člověka - to mě dostalo. Pro tvorbu možná nezbytný, pro život by se třeba hodila silnější žárovka do lustru a pragmatismu aspoň do krabičky od sirek:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Marek, pravdivo si to zhrnul. Vyvstáva už len otázka, čo zostane ako hotové dielo. Či zrúcanina alebo stavba... Ďakujem Ti za slovká.
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Štěpíš v sobě atomy, abys našla člověka - celé Tvé dílo je o boření a stavbě, o hledání, o smyslu, o potřebě, o naději...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Victor, okná sú už pootvárané, symbolika zlietla na parapetnú dosku a ja si práve vychutnávam kávovú siestu. Ešte konvertovanie mi tu chýba, možno príde v letných mesiacoch, vraj trpezlivosť ruže prináša. No videla som aj modré ruže, aj zvädnuté, aj umelé. Zistím podľa tŕňov, či sa oplatilo čakať...
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Bocco, výborný nápad. Konečne trochu pohybu do toho umierania:) Inak, vieš ako som prečítala Tvoj komentár prvý krát? "to je teraz taká móda, mali by sme si dať ušiť adresy" Lebo bývať v ušitých adresách, to je na jednu novelu:)
|
|
|
|
|
|
|
|

|
|
Kilgor, ide o to, kto nás z toho navonok bezvýchodiskového bodu ťahá. Lebo aj keď je v nás úžasná sila, neskutočný potenciál, väčšinou zostanú za dverami, ktoré sme si sami zabuchli a to rovno pred nosom. Spriaznená duša oživí letargickú myseľ.
|
|
|
|