Livebet, v mojich básňach je roztrúsený život, ktorý sa skutočne odvíja. Nie v abstraktne, nie v mystike, ale v rovine, ktorá je naklonená mnohokrát do uhlov, ktoré mi absolútne nevyhovujú, no zato z nich vidím aj to, čo by mi inak bolo odopreté. Áno, som v skutočnosti idealistka, ktorá sa snaží prenášať túto oblasť do pragmatického chodu. O tom to je. Vzdať sa, prispôsobiť sa, je to najjednoduchšie, čo môže byť.
Vychádzam z rámca, aby som zrušila okraje a dovolila emóciám, slovám, činom vyjsť zo zabehnutého rytmu.
Pre istotu sa s ostatnými neporovnávam. Aby som nemusela prísť k záveru, že sa snažím márne:) Ale na druhej strane viem byť aj nadopovaná mužskou energiou a správaním. Keď je to nutné, prichádza do mňa duch ráznosti, disciplinovanosti a po jemnejších energiách ani chýru, ani slychu.
Ďakujem Ti za zhodnotenie, je dobré čítať si o sebe v psychologickom posudku...

Dota, verím, že raz si spolu nejaký zázračný elixír vypijeme. V nejakej zastrčenej kaviarničke, v atmosfére, kde poézia života má svoje stále miesto.

Jsi jako barmanka, jež nám namíchává neobvyklé a chuťově nabité koktejly. Snadno, jim člověk propadá.

tolik možností a devadesátdevět není o mně? křik neofitů je "já jsem v centru světa, já jsem to, co jsem hledal:)" to není egoismum, to je hledání kauzální harmonie, hledáš ideál..a tím se mu vzdaluješ, pohybuješ se na cestách, co tě odváděj od původního záměru v podstatě se "nedotýkat filozofických zdí", pořád vycházíš za rámec sama sebe, a tvoje básně taky, proto jsou tak silný, a mnohdy těžko uchopitelný. Ale třeba je to jinak. Vždycky je to jinak:) A název podstatný je, bohužel, jsme lodě poháněné slovy, jsme čumily na monitory:)

Jen jsem dospěl do stádia pragmatismu, kterej říká, že tyhle témata "bůh" nenastolil, aby člověka nasral, spíš si myslel, že člověk nebude takovej blázen, aby nad nima dumal, protože mu do nich v podstatě nic není:)
To jsem se rozkecal, ale on to není koment jen k této konkrétní básni ale k tvým obecně. Tím chci říct, jsem moc rád, že si Tě tady můžu číst.

Lili, Ty si ale gurmánka:)
Úsmev.
A vďaka za poňatie duality.

"Som čiastočkou a celistvosťou
zároveň,
dobrá aj zlá,
žena aj muž,
neohmatávaj moju spoveď,
dotkni sa zamlčaného,"

hmm.. lahôdka.

Dolphin, mám rada ľudí, ktorí vidia aj za roh, aj za obzor, aj za človeka.

mám veľmi rád presne takéto tvoje dielka...
kde prelínanie obrazov zväzujú myšlienky...
striedajú jedna druhú, ale držia pokope...
odchádzam veľmi spokojný aj bez názvu... povedal...

Maaty, veľmi pragmatické zhodnotenie.
Je to tak, oddeliť staré od nového, účelné od zavádzajúceho a ísť po svojom inak, ako vo vychodených topánkach.
Čaptavý krok nelahodí ani oku, ani duši.
Si dobrý psychológ...

Vynikajúci koment od Tessy, plne súhlasím aj s poslednou vetou :)
, tak ma napadlo,že akoby sme zabúdali, že to čo bolo
raz dobré, nezostáva dobrým navždy. No my ideme starými cestami, /ktoré sa niekedy dávno osvedčili /-ešte dlho potom, čo sa z nich stali cesty zlé-veľmi ťažko- a to vyžaduje tu prácu na sebe a prerod, či ako to nazvať-sa dokážeme vyrovnať s tým, že čo bolo kedysi dobré, dnes už zostarlo a už z rôznych príčin dobré nie je-stáva sa to v maličkostiach ale aj v životne veľkých veciach-
samozrejme Flavy toto "subjektívne hľadanie "vnímam-a ešte sa určite vrátim-

Cindo, každý sme doma v iných papučiach.
Ja osobne v drevákoch...

a tuhle si budu muset dát jindy a znovu, dnes mě zahltila ta spousta slov a nesoustředím se na obsah...

Tess, vystihla si to. Prerod, predel a predsa spojenie rozbitého. Evolúcia, ktorá podporuje intuíciu, pri ktorej ego zakrpatieva a výhľad sa otvára. Uvidieť svoju cestu, to je výsledok alchýmie. Vnútorná premena nie je len výraz do sci-fi kníh. A za Tvoju poslednú vetu Ti šibalsky ďakujem:)

Nacházím to ve Tvých básních poměrně často - motiv znovuzrození, nového hledání a vymezování se vůči světu i vůči sobě samé. Baví mě sledovat ty jemné nuance, to tápání, ohmatávání vlastní podstaty i snahu ukotvit se v pohyblivém. A pokaždé, když dočtu, říkám si :Bože, takhle bych chtěla umět psát...