|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
Rozpomienka s príchuťou reality
Tradične nepíšem o láskavci,
zobrazí sa mi súkvetie z omamu a pichliačov,
nečítam o zamilovaných,
sú všade, kde ich nechcem stretnúť,
odkedy vybieham ich tempom
vadí mi len niečo,
zbožný súhlas
hoci aj na zrušenie osobnosti.
Len niečo?
Voda vo vlnobití
a ja sa šplhám vyschnutými ústami,
stále verím,
ohmatávam balans
bez neprítomnosti
a znovuobjavujem zašlé dni,
aby sila z nich prešla do vidiacej.
Živiť ilúziu pre ilúziu
je viac než neúcta k možnostiam.
Spätnému chodu som odpílila nohy,
stačilo potĺkania,
zvedavá na potenciál zoči-voči
som jednu dĺžku pred sebou,
možno sa dobehnem
zaostrením na cieľ
a možno ostrým.
Léta Páně 2012, dne 12.12. věnováno autorem
Flávia
|
|
|
|
|
|
|
|
Lili, každá dĺžka má aj svoju hĺbku, stačí sa v nej nezabudnúť...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cinda, dala si do pohybu moju múzu:) Som Ti vďačná.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Victor, myslím si, že poézia by od Teba prijala aj terminus technicus. Tak obratne a cielene sa dokážeš vyjadriť o jej prvkoch.
Že by som písala práve preto, aby som ilúziám mohla pozerať priamo do srdca a zabývať sa v ňom ako v izbe s hojdajúcim kreslom a praskajúcimi polienkami v krbe?
Alebo nechať ilúzie obrásť hmotou a načiahnuť sa za ďalšími?
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
byť na jednu dĺžku pred sebou...
hm, zaujímavé
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
k téhle tvé se už poněkolikáté vracím, tak ti to sem už taky konečně musím napsat. jedna z těch, co se řadí k mým oblíbeným.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Píšeš o pravde a možno básnici sú na to, aby sa pokúsili objavené ilúzie urobiť skutočnosťou, alebo ich aspoň načrtnúť. Kto ich nemá, o nič neprichádza, ale možno sa ani nikdy nenadchne. A zvyšok sa o ne môže pokúsiť. Ilúzie vždy budú prevyšovať realitu, ak by sa stali skutočnosťou, vymizli by ako pojem ... ))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dota, aj ja určité svoje verše považujem za úvahy v poetickom náleve.
Koľko času dať snom a koľko ilúziám?
Ozaj a čo je skutočnosť a čo iba ilúzia?
Podľa niektorých filozofov je ilúzia celý náš život.
Môžeme ju pretvárať podľa ľubovôle.
Takže idem na to...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
JC, škoda, že nemá kto kričať: Dotoho!
Ale vo vnútri každého z nás býva pozorovateľ,stačí ho prebudiť do spolutvorenia a pohneme sa správnym smerom bez letargie.
Teda, tak by to malo byť...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Marcela, presne tak, aj sny patria do reálu.
Ja osobne som im vykročila vpred, predpoklad, že sa stretneme na polceste, je z kvantovej fyziky daný.
Diskutabilné je hlavne to, že z neviery do očakávania je iba sekunda. No predchádza jej toľko času, že jeden pri ňom málokedy vydrží.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Dolphin, útulný komentár, takmer som sa v ňom zabudla.
Idem si radšej ustlať do postele. Samozrejme s notebookom ako spoločníkom.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Živiť ilúziu pre ilúziu
je viac než neúcta k možnostiam.
Moudrý výrok. Hanele takovým básním říká bávahy, taková mi připadá, zbásněná úvaha, které ráda věnuji svůj čas (už nad ní sedím hodně minut). Sny a iluze se mohou lišit i tvořit průnik. Ale samy o sobě nejsou nic. Kolik času z reality jim dát? :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
...stále dobíháme sny, které unikají...
*
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Flávia... i sny patří k životu a kdo se jim brání, šidí sám sebe.
Ale napsané to je bezesporu dobře, jen by se o tom dalo diskutovat ...což je v podstatě správné.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
opäť jedno z tvojich kvalitne podaných dielok...
kde sa výborne prelína práca myšlienky v metaforách...
ja si naozaj pri tebe nepamätám, kedy si mi svojim dielkom niekoho, alebo niečo pripomenula... stále si to iba ty... naša Flávia...
|
|
|
|
