Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Čo? Až po dovtípení kto.
Čo maľovať?
Hmat bez drsnosti, sluch vernejší ako príbeh,
uzdravenie farbami nevylieva
vodu z tela,
z kanálov kanáliky pre návrat do srdca,
preplávanie k pupočnej a
priezračnosť vyťahujúca z plaču
všetky tajomstvá.

Čo hovoriť?
Skôr kde a koľko, lebo počet obetí
presahuje zdravý rozum,
odkedy hlásky obkolesili
predmety a udalosti,
stali sa hlasiskom,
dočiahnuť strachom
je v kroku každodennom.

Čo robiť?
Striasť zo seba zlých duchov
a zašľapnutím ich vrátiť
planéte pod nami,
vypustiť konvencie
pre zistenie, kto tam ešte býva,
hlava nie je len končiar človeka,
ale aj úpätie,
kde si vetrajú päty
neúnavní turisti.

Čo zachrániť?
Abstrakciu, ktorá čaká
na pridelenie hmoty,
detstvo, aby sa vyžití
mali kam vrátiť,
rameno, ktoré neotvorí
úpadku,
dielo obalené nádejou
má dlhšiu životnosť,
napríklad telo.
Léta Páně 2012, dne 17.12. věnováno autorem Flávia
  
20.12.2012 | 11:40    Flávia

Lili, pod nánosmi sa skrýva priezračnosť a pod ňou bloky, fóbie, fosílie našich častí...a tak zase treba odkrývať a čistiť priestor v nás...
19.12.2012 | 19:32    Lili

"priezračnosť vyťahujúca z plaču
všetky tajomstvá."
nádherné.
19.12.2012 | 10:52    Flávia

Dota, je príjemný pocit premýšľať spolu. Jeden tak vie, že nepremýšľa zbytočne.
Metafora s ťažítkom? Uvidela som ju u mňa na poličke:) a musela k nej pristúpiť, aby mi neunikol ani jeden detail...
19.12.2012 | 10:47    Flávia

JC, Tvoje otázky sú na ďalšie tri strofy:)
Abstrakcia je veľmi dôležitá, len treba na ňu nájsť správny spôsob uchopenia. Aby sa pri prenášaní do reality nerozplynula.
Hľadám, asi som večná idealistka...
19.12.2012 | 10:03    Dota Slunská

Už jsem to říkala, tvé názvy jsou taková minidílka. Tady to pociťuji znovu. Vstoupit do tvých básní je jako dívat se do skleněné koule těžítka a uvědomovat si sebe a svět z různých úhlů pohledu. Zapomenout na sebe a přesto věřit mentalismu. Ráda s tebou přemýšlím.
18.12.2012 | 22:39    JC senior

Jak se žije těm, kteří nepoznali tíhu abstrakce?
Jsou spokojeni v dětských hrách, ve zmatcích dospívání, v jednotvárnosti každonenna, za kamny ve věku podzimu?
Nebo hledají bezvýsledně nekonečno abstrakce a zavčas to hledání vzdali?
Ty ještě hledáš...
*
18.12.2012 | 18:23    Flávia

Tess, Tvoja posledná veta je pre mňa výzvou.
Vieš, snažím sa rozmotať život do znesiteľnej formy...
18.12.2012 | 14:04    Tessa

odkedy hlásky obkolesili
predmety a udalosti

ohluchli jsme ke všemu, co není vidět....

Nikdy jsem neměla ráda filozofické mudrování, které pitvalo věci, vztahy, vesmír, duši a já nevím co ještě, a z jednoduchostí vyrábělo spletence pojmů, které mi byly bytostně cizí.
Ty naopak ony spletence rozmotáváš, vybíráš z hald hlušiny kamínky, které jsou důležité,ne pro svůj lesk, ale pro to, jak zapadnou do mozaiky života. Jen piš, já budu číst, protože tomuhle rozumím...
18.12.2012 | 10:39    Flávia

Presne o zlomkoch je to Dolphin, nečakaný zlomok sekundy dokáže zmeniť celý ľudský život.
Alebo si zlomkami krátiť voľnú chvíľu a prísť na to, že existuje aj veda bez exaktných spôsobov.
17.12.2012 | 20:12    dolphin

Flávine múdrosti...
aj takto by sa dalo nazvať dielko, ktoré sa k nám prihovára naozaj múdrym pohľadom na zlomky vo svete...
čo zachrániť... tak túto časť budem nosiť ako náramok