Ďakujem, Cinda, áno, cítiť sa sebou bez obalu ... ))

sedla mi tahle tvá báseň, našla jsem v ní člověka, srdce i to pisatelské řemeslo a takové texty se mi prostě a jednoduše líbí. když navíc zaujmou nějakou tou libůstkou v podobě neotřelých obrazů, je to moc příjemné počtení.

Ďakujem za názory aj rozbory ... )), pozorne som čítal ... ))

... asi takto : prísna autenticita ma vnútorne viedla nepovyšovať básnické inotvary (či nebodaj nejaký môj spôsob písania) nad prapôvodné fenomény bez šifier, kódov či viacrovinných metafor ... ak to nazvete klišé, nehnevám sa, veď pri písaní som myslel "iba" na Ozajstnú a Konkrétnu Krv, na Ozajstný Zaplavený Dych, ktoré dôverne poznám a odrážam z Nej v sebe ... Takže, ak sa neprihováram k čitateľovi, paradoxne mi táto báseň dáva istotu aj krehkosť vlastného podložia nestratiť sa Jej ani sám sebe ... či pred Ňou... ))

plné túžby, victor

/toto mi prišlo ako..hm..trošku zbytočné tlačenie na pílu..?
vyprosujem žiabre krvácajúcemu dychu..akoby vypĺňanie, vatovanie
u teba nezvyk, no
vlastne tie tri posledné strofy..neviem
oželela by som ich..prepáč/

... odkryté intímnosti duše...
volajúce po objatí.
/nech ti ju nevezme/*

Jedine krvácajúci dych mi k Tebe Victor nesedí, ale čo už, keď tej krvi je toľko.
Obsah a forma ako tradične, obdivuhodné.
A tie perly:
redne môj zrak
zotmiem v plachte
poď mi pod nárek
to je naozaj niečo pre mňa. Už som sa nimi vyzdobila a obzerám sa v zrkadle.
Ešte k tej odlišnosti časov v slovesách. V druhom odstavci druhý riadok:

a zarastala za podkolienky
kde ja chcem nosiť holé nohy
odokryte vysoko v temene

by mi viac zapadlo do seba:
kde som chcel nosiť holé nohy
alebo:
zarastáš za podkolienky
Neviem, či chápeš, čo tým chcem povedať, skrátka aby tam nebola tá neskutočná časová medzera.
To je len môj názor samozrejme, ber to s rezervou.