|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
dve básne
I.
nemám ti viac čo povedať
znela druhá odpoveď
z krvavého monológu
hoci sa tvárim
už viac nepatríš
medzi mojich osem divov
užitočný bol len
snáď ten modrý dážď
zafarbil mi ústa, vlasy
dýchanie
II.
ostal však pri mne
dopoly vyprázdnený kalich
no jed sa nevstrebal
unikla som jej
kým si lačne olizuje
vyschnuté pery
zatváram okenice
a paradoxne sa pýtam
koľko
to ešte potrvá
Léta Páně 2012, dne 1.8. věnováno autorem
Lili
|
|
|
|
|
|
|
|
vďaka, victor. ;)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nehráš, žiješ, to sa dobre číta, latentná bolesť a človek sa spýta, dokedy, podarený záver :... ))
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vďaka, Flavia.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Okenice mi navodili vnútorný pohľad na drevenú chalupu, ktorá čaká na zapálenie v krbe, aby v nej bolo útulne.
A dym, aby mohol vyniesť komínom všetko, čo je v nej nazvyš a neslúži už žiadnemu účelu.
Dobré čítaníčko.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
práve sa o to pokúšam, ďakujem, Cinda. :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
cítím z toho hodně niternou citovku, text ve mně budí pocit prožitého a pak teprve vrženého v písmenech ven.
a myslím, že znovu v pravý čas otevírat okenice bývá moc fajn.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
dolphin, vďaka.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
šťastne jej unikáme...
a možno nás ani nechce, len sa s nami hraje...
príjemné dielko ako vždy Lili...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
... ďakujem, Tessa.
inak to u mňa asi ani nejde.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Někdy je lepší utopit monolog v modrém dešti dřív, než začne krev prosakovat z duše ven.
Tvoje básničky jsou velmi emocionální. K těmhle se budu vracet.
|
|
|
|
