Marti, som rada, že filozofia vtieravej mysle tu už bola vysvetlená. Lebo myseľ svojimi variantami /väčšinou priklonenými k negatívnemu priebehu a príbehu/ nedovoľuje vychutnávať si život v jeho holej podobe.

Medzera prichádza cez zmysly. Vtedy sa konšpiračné teórie z hlavy "vyparia" a situácie, nech pôsobia akokoľvek, sa usadia do neutrality.

Marti...

myslím, že v komente som zachytil základný kameň dielka...

keď myseľ nepracuje bežným patologickým ponímaním sveta s jej prioritami...

aké sú : to je zlé, to je na nič, takto sa to nedá... atď...

jednoducho sa nechá vzdialiť a človek sa mení na pozorovateľa a vychutnáva si každú chvíľu úplne naplno bez prínosov pachuti, ktoré mu často mieša nespokojná myseľ...

filozofia ? naopak... nachádza sa tu a je tak hlboká...

 

POMÓC, dolphin..a žiadne také vyhýbavé neurčité niečo

 

normálne mi povedz, čo si sa tu dočítal, prosím

 

/prepáč, Flávi, na základe komentu predpokladám, že D. do textu prenikol, tak žobroním tu/

no ja sa bez príkras priznám

že ani len netuším, čo nám chceš povedať

sledujem..čoby

namáhavo si vykresľujem jednotlivé obrazy

netuším, čo mám v nich, či za nimi nahmatať a....och, som nemožná, no

 

budem rada, ak mi niekto, kto text uchopil, pomohol

pretože okrem krkolomných obrazov márne hľadám aj spomenuté filozofično

 

prepáč mi, Flávi, tuším bude chyba u mňa

som pripečená..abo inak prepnutá :D

Cinda, nosná myšlienka je vo vnímaní prítomného okamihu. Aj keď sa to stáva už slovnou hračkou, toľko sa o tom vraví dookola, pre mňa je to stav, v ktorom by som rada existovala.

 

věšinou si z textů vypreparuju nějakou tu část, myšlenku nebo slovní spojení, vyjádření, které mě zaujme (nebo nejvíc zaujme). tady to nedokážu, protože je to tak hutný text, že se k němu už po několikáté vracím a pokaždé ještě dál a hlouběji rozkrývám, co jsi napsala. ... prostě milá flávia freudová, bylo mi potěšením se v těch myšlenkách probírat.

Sendy, prečítať si poéziu pre rozjasnenie nálady je dobrá vec. Na chvíľu sa ocitnúť na mieste, kde je lavička pre váhu jedného pocestného spolu s batožinou.

No predsa len poézia má aj iné zastúpenie, ako len pripútanie sa bezpečnostným pásom. Identifikovať miesta, ktoré sú napadnuté a potierať ich výťažkom z nazbieraných náhľadov, analýz, filozofií. 

Skrátka, konfrontácia je vynález ako skočiť hlbšie do seba.

Dolphin, poetické komentáre veľa hovoria o Tvojom vnútornom zraku.

Ten nebude nikdy potrebovať okuliare.

Veď to Lili, keby chytali len za vlasy, ale oni aj povláčia kade-tade a potom jeden nevie ako sa dostať naspäť do vycentrovaného.

Sendy, Ty musíš mať dobrú kondičku:) Úsmev

Tvoje texty těžknou. Jen můj dojem. A nemyslím to zle. Jakobys čím dál tím víc stírala pomyslnou hranici mezi poezií a filozofií. Rozhodně nejsi autorka jednoho čtení. Já si odnáším:

Priestor, v ňom

nepripútané formy,
na obrazovke ticho
odkedy v prednastavení
chýba myseľ.

Pro mě samostatná myšlenka, kterou si teď budu naruby převracet a zase zpátky do alelujá... 

naozaj krásne zobrazenie priestorového videnia bez " okamihu "...

na chvíľu sa mi zdalo, že aj očami sa dá dýchať...

našla som si tu viac veršov, ktoré chytia za pačesy... napr.
"oddelenosť ešte nebola
sýtejšia." alebo
"dýchaj do vlastného zdania"
 

Fláv, já jen běžím v rychlosti kolem, takže pouštím pro čtenáře. Vrátím se večer.