Maaty, správny vek je stále, len tí správni ľudia už nemusia byť pri nás. Ale pokiaľ splnili svoju úlohu a dali nám aspoň kúštik lásky, pokračovateľmi sme už my. Takže vrátiť sa a rozcítiť je krásna chvíľa, no skutočnosť si žiada nás celých.

 

Marti, vsuvka o starých rodičoch je spomienkou, ktorá má prekryť dospelosť v jej zvykoch. V tých, čo prehlušia vedomie a potom obťažujú svedomie.

A kurzíva?

Ten odstavec by sa uživil kdekoľvek, lebo sleduje poetický metabolizmus.

A neponúka žiadne preparáty na jeho ideálny chod.

Skrátka, prvoradá je jeho funkčnosť. Nie jeho sledovanie s tým, kde by mohla byť chyba a tú potom vyvesiť na čelo dotyčného.

Dolphin, čítam o surrealizme. Dokážeš v ňom zavisnúť, ja odvisnúť.

Čiže, klam očných je pretvárkou bočných.

Poézia si žiada šepkanie aj štekanie, no vždy s únosnosťou pre všetkých zúčastnených.

Poézia? "Po" je predložka pred jej dverami, "é" ako výraz duše, ktorý treba doplniť do identifikácie, "zia" meno kohokoľvek, len nie ako začiatok "zia"pajúcej formy. ZIA ako spoločnosť na výrobu emancipovaných podaní. Chytaj. Keď chytáš chytľavé, prestávaš byť nenachytateľný. Napríklad. Alebo schytaný do ukážky o druhu, ktorého druhý vidí ako prvý.

No dosť už, lebo komentár sa tu príliš rozrečnil.

Ako voda v záchodovej mise.

Odchádzam o miestnosť ďalej.

A Ty?

Lili, čo s takými básňami, ktoré si nárokujú od čitateľa viacrozmernosť? Jednu rundu času?

Ja k takým inklinujem, aby som povyťahovala všetky kliny, ktoré boli použité s telom bolesti.

a tá bránka a zvonček sa mi zaryla -musela som čítať niekoľkokrát-akoby som to už mala v podvedomí-krásne

potom som celý text podradila tomuto odkazu-a zrazu som bola taká, v tom správnom veku-ked este bol čas-

Ibaže výplň medzi nimi
sa ozýva čoraz naliehavejšie.

 

vynikajúce priestorové videnie...

veľmi šikovne zachytený očný klam tých " vyvolených "

budeme si šepkať o poézii ?

a čo je vlastne poézia ?

pretože niektorí ju vnímajú z pohľadu záchodovej misy ?

visím v očakávaní jari v človeku... a ty ?

a mne sa zas páčili posledné dve, svojou atmosférou... :)
fakt je, že k tvojim básňam je nutnosť sa vrátiť.. pretože si to žiadajú.

Cinda, k dĺžke, ktorá je naozaj dĺžkou, inklinujem spontánne. Ale niekedy sa "pomýlim" a zviditeľním sa vo dvoch strofách.

Možno sa raz naučím odpreparovať z tela básne jej jednotlivé orgány, no zatiaľ nemám k tomu sprístupnený interiér...

Som rada Tvojim návratom, ďakujem.

na prvé přečtení mě nejvíc chytily první dvě. ty máš vždy texty nejen dlouhé, ale hlavně napěchované obrazama a většinou ne jednoduchýma, či monotématickýma. mívám pocit, že tam bývá na několik různých básní. pro ten obsah se vracívám, protože nechci přijít o něco tím, že to rychle přelítnu. potřebuju si to jako čtenář nechat uležet.

fakt je, že se vracívám ráda, protože umíš zaujmout.