Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Vyznať sa v doznaní
Pripomínal človeka,
večne odkopaný chlapca,
pokora z neho prenikala,
málokedy, no predsa pribitá
pózou svetskej prózy
miatla.
 
Sedadlo bolo expresívne,
zaručovalo jazdu vyšinutých.
 
Keď dočítal o sebe,
priľahol ma budúcnosťou
a do ženy osadenými perami
prešiel po odovzdaní,
do plachty sme maľovali
milovanie,
bože koľkokrát sme
rámovali rána
vyliahnuté zo vzdychov.
 
Nie, žiadni pomýlení,
ale narodení bez priazne tiel.
 
Do jedného ucha vošlo:
Kde si bola, keď mi devätnástka
preťala vek?
Tam, kde dva a pol roka je pozadu,
kde sa odohráva podobnosť
na pochmúrnosť presne,
kde zlomená noha nedokáže
preskočiť do mieneného,
nepovedala som ti toho
ešte veľa o sebe,
ale načo aj?
Som vypustená od seba k tebe,
hľadať úniky do uplynulého
je ako sedieť v čakárni zubára
na vytrhnutie nálady.
 
Všetko prebiehalo bez scenára,
len šepkár arogantne prízvukoval dobu,
kde sa ukláňa pre aplauz.
 
Do srdca nevošla naliehavosť okolností,
ani iná genitívna metafora,
skôr potkýnanie a
nechty vylámané z rozvahy,
ale nepredajnosť v spriaznenej jej a jeho
našla strechu nad chimérou,
obliekanie do múrov sa odohralo
v poslednej strofe básne.
 
Zapadli sme a predsa vidieť
lásku, z lásky, pre lásku,
lebo ona je prvorodenou
pre tento život.
 
Léta Páně 2013, dne 13.1. věnováno autorem Flávia
  
16.1.2013 | 12:11    Flávia

Lili, dvojveršie s Erotikusom je dvojvýznamové. Diagonálne.
16.1.2013 | 12:08    Flávia

Marcela, rozprávač v tomto prípade by sa túlil k slovám aj do rána:)
Som rada, že podnietil predstavivosť...
16.1.2013 | 12:04    Flávia

Dolphin, obrazy už toľkokrát opísané majú tiež svoje čaro. Ak sú nabité intenzitou citu. Ten môže rozburácať aj najobyčajnejšie slová.
Takže aspoň pre vzťah sú krásne, vo veršoch je to už horšie.
Pani poézia máva z obnosených opisov krivý úsmev.
Alebo ruku odhodenú ďaleko od tela.
16.1.2013 | 11:58    Flávia

Cinda, fragmenty vzťahu alebo kukátko vo dverách prelínania.
Ono je dôležité vidieť veci z nadhľadu, ale aj podhľadu. Prežiť každý uhol, nielen obchádzať po obvode.
Vďaka za prínosný komentár.
15.1.2013 | 20:41    Lili

"a do ženy osadenými perami
prešiel po odovzdaní,"
 
... erotikus... Úsměv
14.1.2013 | 22:35    Marcela

plno obrazů, které mě bavilo si představovat... dost rozsáhlé, ale proč ne, je-li nálada vyprávěcí :-)
14.1.2013 | 20:28    dolphin

veľmi dobré dielko... ďakujem...
myslím, že tu máme názornú ukážku ako písať o láske s láskou tak...
aby to neskĺzlo čitateľovi do unudenia sa už toľkokrát opísaných obrazov...
14.1.2013 | 12:57    Cinda

dnes jsem posbírala rozutíkané myšlenky, které mi včera nedovolovaly číst nic a vracím se sem ke svým restům :-)
tady u tebe jsem si přečetla příběh, pro mne spíš prózu v poetickém hávu, příběh dvojice, fragment vztahu, myšlenek nad prožíváním. příběh, co se prožívá nejen navenek v reálném světě, ale i ten, co probíhá v nitrech lidí, co navenek druzí třeba ani nevnímají jako něco důležitého nebo zlomového, ale co člověka, který tím prochází, přesto ovlivní a často i formuje.
líbí se mi ty jakoby komentáře, myšlenky, co jsou napsané kurzívou - takový jakoby pohled zvenčí, s trochou odstupu.
úplně nejvíc mě zaujala formulace:
 
Som vypustená od seba k tebe,
hľadať úniky do uplynulého
je ako sedieť v čakárni zubára
na vytrhnutie nálady.
 
i ve všednosti umíš najít něco o čem lze vyprávět, zastavit se nad tím a zamyslet.
 
14.1.2013 | 10:17    Flávia

Dota, psychologický román sa odohráva u každého jedného z nás, len nie všetci sme povolaní ho čítať s nadhľadom.
A subjektivita potom zožiera jeho stránky a čísluje zvraštené chvíle ako jeho pokračovanie.
O láske /tej, kde hmat prizná, že to nie je prelud/ sa dá písať iba s predlohou v podobe spriaznenej duše, chápavého pohľadu a srdca, z ktorého vyteká elixír šťastia.
 
14.1.2013 | 10:06    Flávia

Marti, Tvoj komentár korešponduje s náhľadom na mňa samotnú cez zvolené slovosledy a vyobrazenia.
Možno zrenie cez opadané listy a ploty? Alebo zistenie, že intelektuálne brnenie v éterickej konzistencii zavadzia? Každopádne už oddeľujem spôsob na vyjadrenie celoplošných aspektov a vyhradených pre súkromie.
Áno, obraz večne odkopaného chlapca v mužovi je špecifický.
Pre neho.
14.1.2013 | 9:45    Flávia

Cinda, možno kurzíva spôsobila chaos. Ostatné je čitateľné až, až...
14.1.2013 | 8:47    Dota Slunská

Dopřála jsi nám výstřižek z širšího příběhu. Vůbec často mám u tvých básní dojem, že patří do nějakého psychologického románu. Hned na začátku se mi líbil ten postřeh s odkopáním, taky vytrhnutí nálady mě zaujalo. Celkově pak představení člověka a jedné z jeho největších ctností, lásky, v podání, které je pro tebe typické, prošité poetikou,  pestré jazykovými prostředky, bohaté obrazností a výraznou myšlenkou.
14.1.2013 | 8:44    marta

akoby si sa v tomto texte zbavila istého  intelektuálneho brnenia
vytvárania nezvyčajných slovných spojení
(o ktorých obe vieme, že samé osebe nemôžu byť zárukou poetickosti)
u teba som to  vždy vnímala ako prostriedok na odovzdanie istého posolstvá
ktoré azda iným spôsobom nevieš vypovedať
čo však neznamená že si zostala bezbranná
práve naopak
akoby si sa tu rozhodla narábať so slovami v ich prvotnom zmysle
nepoužívať ich ako závoj ktorým tak často zastieraš podstatu toho o čom hovoríš
 báseň nadobudla akúsi podobu spovede ukotvenej v nevšednosti každodenného
dokonca v nej zaburácali vášne
a čitateľ - ja bez veľkej námahy prenikol do textu
nechal sa povláčiť po vnútrozemí tvojej básne
a
odchádza nadmieru spokojný s obrazom
div sa svete!
toho môjho
večne odkopaného chlapca
.
13.1.2013 | 22:36    Cinda

popravdě, tuhle tvojí dnešní už teď pořádně neumím vnímat. a neposoudím, jestli je to tím, že je na mne příliš složitá nebo tím, že na takový text potřebuju být čerstvější a ne před ulehnutím. :-)
proto se vrátím znova zítra, dnes v textu skáču a vracím se, nemůžu se začíst.