Lili, rovnakí, to by bola naozaj pohroma. Ešte tak podobní. Alebo dopĺňajúci...

Spriaznená duša? Niet nad ňu.

keby sme boli všetci rovnakí.. asi by to nebolo zaujímavé..
ale je dobre, že každý má niekoľko /viac či menej/ spriaznených duší...

Flavia, děkuji ti za vyčerpávající vysvětlení. Jsem opět o něco moudřejší :-)

Dota, vynikajúci postreh. To citlivé, človečie v nás, dokážeme zatlačiť, dokonca zamurovať. Ale ono stále čaká, že ho raz niekto objaví. 

Gordon, záludná otázka, pretože budem musieť siahnuť do svojho pozorovateľského interiéru, ktorý je niekedy dobré nechať v sejfe.

Tu, v konkrétnych veršoch je to načrtnuté cez vnímanie slnka. Jeden v ňom vidí to, že nič nevidí, lebo sa pozerá priamo a s dokorán otvorenými očami, iný si nasadí slnečné okuliare a potom, chránený vlastným dôvtipom, si obzrie čo má nad sebou. Niekto čaká, kým žiara zapadne, aby mohol žiť vlastný život, druhý si vychutnáva práve lúče, ktoré predlžuje aktívnym prístupom k ich intenzite.

Čiže svetloplachí a svetlohrdí a ešte svetlodrzí.

No z globálneho aspektu delím ľudí podľa energie, ktorou disponujú, ktorú ponúkajú ostatným bez toho, aby o tom vedeli, alebo ju násilne importujú do pokojných životov /čítaj nezamorených/ blízkych, či ďalekých. 

Je na veľkú škodu, že práve rozsievači negatívnych pocitov, konfliktov, diagnóz vedia o svojej sile. A úmerne k znalostiam ju využívajú.

Verím, že čas, ktorý zmyšil ľudí cez potkanov, si už len raz zaspieva hymnu. Aby oddelil spev od kriku.

Jakkoli nás všechny naše boje posílí, zůstáváme stále křehcí.

Tatianna, vraj uveriteľnosť je jedným z najdôležitejších kritérií dobrej básni.

Ale prečo potom existuje aj surrealizmus?

Tak ako uchopenie videného v kubizme, kde sa maliar snaží zachytiť všetky uhly súčasne?

To len tak, medzi rečou, lebo uhladené básne sa hodia iba k určitým príležitostiam.

Vďaka.

pekne namiešané v uveriteľné vyznanie

páči sa mi

Flavia, velice rád bych věděl a zajímá mne to nutkavě, jaké jsou ty druhy lidí? (Aj ľudia sa delia na druhy.)

Dolphin, ďakujem za prianie. Práve si ním odostrel.

A clona, čo prekrývala dojem nedočiahnucej sa rozplynula.

Pochopenie nie je iba slovo.

 

krásne dielko...

myslím, že je vyvážené presne tak, aby čitateľ vnímal myšlienky a metafory v jednej rovine...

čia som ? v prvom rade sama sebou a stále originálna... to ti z celého srdca praje delfín...

Inak, Puškin a jeho Onegin patria medzi moje najobľúbenejšie. A keď sme už pri klasikoch, Lord Byron a jeho Manfréd je obdobným veršovaným "románom". Pri čítaní ma úplne pohltil.

taková novodobá Taťána, nějak mě to k ní dovedlo..