Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Po hrboľatom
Keď z veršov preškrtneš seba
bude to ozajstná poézia.

Som tak málo?
Ak chce život poprehadzovať abecedu
použije tlmočníka,
uchmatnúť z oblúkov
nie je sprenevera ale podpis.
 
 
Vybrala z mesiaca dvadsaťdevinu a ukázala ju vzduchu. Už dávno spoznala struny v jeho lícach, ústa, ktoré vypúšťali rieky. Mohla si vybrať. Bude to deň so silou barana alebo jemne perlivý. So slnkom v hlave alebo prisadnutým.

Odišla do svojej izby. Nemala dom ani domov. Iba kocku, ktorú zadýchala a na noc ju zmenila na obdĺžnik. Tvary, tváre a tvory, ktoré klopali. Nie aby spoznali oxymoron v oddelenej a odvtedy ucelenej. Ale aby si ľahli do urýchľovača. Menej bolesti, menej blúdenia a viac lúčov v miestach, ktorým nemilosrdne vylúpli oči.

Keď vyštikla dvadsaťdevinu z veku domorodej ženy, našla máločo, k čomu by ešte raz chcela pristúpiť. Telo každé výročie vymenilo svoj bunečný aparát. Ozaj, kde je to, ktoré nosila pred zmenou výhľadu, či volania? Chcela sa ho dotknúť. Ako aj toho, ktorým robila prvé kroky. Boli ilúziou. Inak by viseli na vešiakoch v skrini a čakali na retro zábavu.

Odložila knihu na dvadsiatej deviatej strane. Nečítala ju dychtivo. Pokračovanie sa dalo vydedukovať. No nasledujúca kapitola zvrtla predpoklad, vraj žena menom Fabiola sa nedožila vlastnej smrti. Ešte tak kniha, tá sa nemusí dožiť smrti, papierový diamant. Ale ženočlovek? Bola mŕtva pred smrťou? Alebo bola zo zotrvačnosti? Rozčítanie po hlavolame zostalo prázdne. Žiadne písmená, žiadne dialógy, vlastnosti, či konflikty. Iba biele hárky, ktoré sa rozhodla naplniť ako piškótové pláty. Rozotierala na ne chute, ktorými sa nechala kedysi ovládať. Na poslednú stranu nalepila pocity. Pri každej výnimočnej chvíli mala zvyk vyfotiť sa s nimi. Kniha začala pripomínať album, do ktorého založila individualitu. Vtedy pochopila, že sa díva na evolúciu poézie. Obdobie kostnatenia, etapa matky-vychováteľky a nakoniec srdce, čo sa dotýka všetkého a všetkých naraz.
 
Léta Páně 2013, dne 29.10. věnováno autorem Flávia
Share
  
1.11.2013 | 22:07    nana

neviem sa nejak pohybovať po tomto teréne, flavi... ale vraciam sa, nasávam atmosféru a niečo sa vynára... vlastne, vynára sa toho veľa... lebo takto, zaobalené a dotýkajúce sa srdcom, to ani inak byť nemôže...
31.10.2013 | 20:31    Flávia

JC, vyrobíme transparent?
Pekne by sa na ňom vynímala evolúcia, ktorej nehrozí zánik...
31.10.2013 | 20:28    Flávia

Marti, vďaka za okno:) Naozaj je cez neho neskreslene vidieť.
31.10.2013 | 18:25    JC senior

Evoluce poezie...
věřím, že se nedožije své smrti!!
30.10.2013 | 21:46    marta

Flávia, stačí naťukať si www.slex.sk zadať slovo a budeš vedieť ;)
30.10.2013 | 20:35    Flávia

Marti, tá zotrvačnosť je veľmi dobrý nápad. Privlastňujem si ho:)
Hrbolatý, či ľatý, net mi nevedel jednoznačne odpovedať a tak som to radšej nechala natrvrdo. Aj ja som nad tým "meditovala".
A ohľadne ozajstnej poézie?
Ako by dokázala existovať, nebyť prežitého? Len tak sama od seba nie. Len tak, z pozorovania, s ktorým sa pisateľ nestotožňuje?
Nie, všetko ide cez filter jedinečnosti. To až potom, raz, ak sa to podarí a jeden je všetkým a všetko je zrazu pochopiteľné, potom môže autor prejsť do vyššieho levelu. Ale bez predchádzajúceho vývoja, toho vlastného, by sa tam nikdy nedostal.
Poézia je svet emócií...
Ďakujem za písmenká:)
30.10.2013 | 14:04    marta

eh
a v názve by asi malo byť: hrboľatom
:)
30.10.2013 | 14:03    marta

pekne, Flávi
 
/len drobnosť
tuto: Alebo bola z trvanlivosti?
by mi lepšie pasovalo: Alebo bola zo zotrvačnosti?/
 
a na okraj: ja asi nikdy nenapíšem
ozajstnú poéziu
nedokážem preškrtnúť z veršov seba :(
30.10.2013 | 9:07    Flávia

Lajko? Nie že skončíš na pohotovosti:)
Ďakujem. Potešilo...
30.10.2013 | 9:00    lajko

zhltol som aj z navyjákom ...super vecička Mrk
30.10.2013 | 8:48    Flávia

Motýľ, ďakujem za dobrú náladu:)
29.10.2013 | 22:04    motýľ

toto je naozaj krásne napísané. Bravo
29.10.2013 | 21:06    Flávia

Vieš, čo mi napadlo pri chuťových pohárikoch?
Že niekto ich má ako štamperlíčky, iný ako džbány. To len taká asociácia, s ktorou sa mi chcelo podeliť. Alebo urobiť priemer z extrémov?
Vďaka, Dolphin. Som rada, že strácať sa a nachádzať je spôsob života. Ako aj prelínanie autorovej a čitateľovej mysle. Plus a mínus sú značky pre vývoj...
29.10.2013 | 20:55    dolphin

áno... jednoznačne dielko, ktoré mne osobne dokáže naplniť chuťové poháriky...
páči sa mi ako necháva chvíľami rozprávať samotného čitateľa, ktorý si ani nevšimne, že je jeho súčasťou... tvorbou, ktorá voňavo zreje do tvaru srdca...