VÝTVARNÁ DÍLA
|
rátam dni na bolesti po čiernych vlasoch
nemôžem - sklenú mimiku a tvár akou nám klauni nanášajú ilúzie a chcú stlmiť ťažké spovede aby sme sa sami od seba nadýchli som úplne naspodu asi nevieš o takej tme iba pod snehom čo začal príliš skoro a netuším dokedy vydrží vzduch zbavený tvojho odrazu ? ktorému som sa ponechal a dôveroval tajomným anomáliám v (Nabokovom) oku ešte na plátne z minulosti kde je ten bod - odkedy ? uveriť ? - či si len neživila slabosti hypnózou či teraz prevahou nespaľuješ -- čím som ťa kedysi dávno na diaľku zbavil samovzražednosti potom do nej vrátil (a zo zásluh som si potichu vygumoval - skromné akoby) lebo toto nevidno na mojom krku -- -- až teraz keď ťa už niet ani jedným odpustením ani slovom z venovaných kníh a pravdy sa povešali ako siroty v epizódnych filmoch kde je sila vstať ? uniesť tento psycholabyrint zrátať dni na bolesti po čiernych vlasoch (Electry) -- kde je sila vo vete ? : „ klamem iba iným ale tebe nie “
bolo to tvoje prvé klamstvo
moja prvá prehra po ktorej som ešte neodišiel ? - a mal som ? prestať ospravedlňovať rozmary ako práva Bohov rovnako rozpoznať rébus druhej porážky : „ budem tvoja dokiaľ budeš chcieť “ ako to ? vari neprehrávame spolu ? iba ja si mám povyberať z hrdla čierne vlasy a úplne ťa odhrnúť ? ako dávno ma už nenosíš ? kedy si sa prepúdrovala opláchla ruky (ach tá podoba s Pilátom) a na rozdiel od minulosti vyrovnaná bez známok smútku neprotirečila si mi - ? ako som mohol chcieť ? to nemá byť sólo o mne sólo o tebe všetko čo tu zostalo sú zadusené spojenia z každej dôvernosti z prázdna za tebou z každej arytmie po kratučkom spánku drobím sa a tmavnem na tie miesta kde sa verše a skutky intímne predbiehali so snami o dokonalosti -- ale teraz ? už nemôžem --
Léta Páně 2014, dne 28.10. věnováno autorem
victor
Kategorie: Poezie ostatní
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
