Je šťastie, ak je vnútorný amplión - hlas, nápomocným a bytosť ho aspoň občas počúva. Nenašeptáva zle... skôr tú osobnosť - ego treba krotiť :-) V mojom prípade určite :-)

Vnitřní hlas je někdy jak amplión. Taky by ho člověk někdy nejradši úplně ztišil. A když se zrovna něco nevykřikuje, aspoň šeptá.

Dík Flávia. Vydržať sám so sebou za akýchkoľvek okolností... je heslom asi nielen tohto života :-) O to ťažšie to však majú tí, čo musia vydržať s nami v našej  gravitačnej blízkosti :-)
 

Ahoj Špáďa. Ďakujem za básničku o "tílku", potešila. Veľmi trefný odhad, som úplný začiatočník - teda fakt novic. Napadlo ma písať takéto jemne rýmované úvahy teraz od februára - únor asi po vašom a nepovažujem sa za básnika, ale mám rád slovo, takt vo vete, rytmus a úvahy o živote a toto sa pokúšam zpytlíkovať do akotak funkčného celku.  Je presné, že je ťažké znášať sám seba a výplody vlastnej mysly..trebárs deštrukčné programy poslušnosti, obviňovania, nasratosti, strachu ... a zistil som, že ak to hodím takto na papier a porozumiem tomu, čo som napísal...stratí to akoby váhu ťaživosti. V každom jednom z nás je Dr. Jekyll a Mr. Hyde... ide len o to, ktorého budeme v sebe živiť..ten vyhrá . Ďakujem :-)

Ahoj mirkah. Ticho dokáže i nadmieru kričať. A pravda je, že väčšinu vždy tvoria jednotlivci a ich sila určuje silu spoločnosti. Páčia sa mi umelci, filozofi a ľudia, ktorí dokážu kráčať za svojim cieľom, často i proti vtedy platným ideám,ktoré boli nie raz veľmi skostnatené a za ich porušenie sa platilo i životom, ako trebárs Ján Hus... Odolali ponuke väčšiny a vo vlastnej menšine vytvorili niečo nové, podnetné...Preto určite niet vätšiny, bez tvoriacej menšiny. Ďakujem:-)

JC senior, veľmi zaujímavý pohľad s ktorým sa viem stotožniť... Čo vlastne i v živote vnímam . Hluk zmetenej ukričanej väčšiny ovláda rozumnú menšinu len preto, že sú slušní a sú ticho. Kvantita v spoločnosti vládne nad kvalitou a to je veľmi, veľmi pre budúcnosť nerozvážne, aby zvieratká v ľudských telách len svojou kvantitou ovládali rozumné bytosti a diktovali im svoje zákony platiace pre zvieracú ríšu.... Utíšiť svoj vnútorný svet je  požehnaním. V tichu a utíšenosti je pre mňa väčšia šanca si všimnúť to, čo sa vo mne , ale i v najbližšom okolí deje. A v pochopení je sila. Ďakujem.

Ďakujem Doremifa. Ja sa snažím v živote ísť skôr ku konštruktivite a spojitosti, čo nie vždy sa podarí. Výrazy v mojej úvahe vyznievajú naozaj sebadeštruktívne v konfrontácii s vonkajškom, to je pravda - ale túto seba deštrukciu sa snažím poňať takto slovne a akoby ju uväzniť do príbehu,aby bola pre mňa viditeľná. Je to pre mňa  akoby zataviť otravného komára do jantáru - s tým, že viem, že je deštruktívny a otravný, ale je na očiach v priestore, v ktorom už  neublíži. Sebaničenie a ničenie vonkajšku je nebezpečné, pretože zákonite potom ničíme i svoje najbližšie okolie. Preto sa snažím pochopiť cez úvahy procesy v mojej mysli, aby som neničil... ale skladal.
 

Ďakujem za privítanie  :-)

Není občas leké snášet sám sebe s výplody vlastní mysli.

Která část mozku (nebo duše?) má převahu, zvítězí. Sama nad svou — někdy lepší, jindy snad horší — polovičkou.

 

A vítej! Snad nejen na návštěvě...

Pri Tvojej básni, he-noch som pobudla dlhšie. Obsah, štýl aj rytmus ulahodili môjmu zamysleniu...raz si potrebujeme potvrdiť svoju individualitu a oddeliť sa a inokedy kompaktnosť s inými...a hlavne zvládnuť výzvu: vydržať sám so sebou za akýchkoľvek okolností...

Není většiny bez menšiny. A ticho nemusí být němé:)

Hluk zmatené většiny plodí nerozvážnost

naopak ticho sbírá moudrost před bouří

**

...taková sebedestruktivní kofrontace s vnějškem. V sobě jsme asi všichni v menšině. 

vítej.